Raz,očarená krásou zimy,som pohladila konár stromu...
On prikrytý pod bielym snehom posobil na mňa veľkou nehou...
No odtiahla som ruku rýchlo.keď ihličie ma prudko pichlo.
Bolo to ako stretnúť muža,čo vzbudil vo mne túžbu tela..
Tak veľmi som ho objať chcela,až prestala som dýchať..
No z jeho prekrásneho tela šiel iba chlad a pýcha...
Dátum vloženia 21. 11. 2008 20:45jezibabka50
Snehuliak
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2705
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- jezibabka50 (napísal autor básne)
Myslím,že je jasné,že k napísaniu tejto minibásničky ma inšpiroval istý krásny,no veľmi namyslený muž...česť jeho pamiatke...xi
21. 11. 2008 20:55