Basnicky.sk

Tichá a zázračná noc. Stromy bez lístia. Kdesi v diaľke svieti pouličná lampa. Snehom pokrytá zem.
Vločky padajú ľahučko. Cítim ich chlad. Zasa ma vťahujú do čias keď som bola malým dievčatkom. Veselo som behávala po lúke v čiapke a s červenými líčkami. Obutá v čižmách po sestre. Váľala som sa s Charliem v snehu a domov sme prišli celkom premočený. Charlie bol ovčiak. Milovala som ho. Tak ako sneh. Tú chladnú vatu. Bol taký biely a čistý. Nedotknutý. Pri svetle lámp sa ligotal akoby sa naň vysypalo vrece Drobulinkých diamantov. Dokázala som prestáť cele hodiny s tvárou k nebesám. Čakala som na prvú vločku, ktorá mi dopadne na nos. A keď nakoniec začalo snežiť, doširoka som sa usmievala. Neexistovalo nič. Len ja a tá magická chvíľa. Stála som a načúvala tichu, ktoré ma obklopovalo. Nič viac, nič menej. Vtedy som bola hmatateľná viac ako kedykoľvek predtým i potom. Pomaly, veľmi pomaly som vdychovala ostrý vzduch. Mrazivý. Všetko nevypovedané ostalo ležať v snehu. Všetko zlé bolo vtedy odpustené.