Basnicky.sk

Smrť umrela,raz to prísť muselo,
peklo už zamrzlo,nebo sa zavrelo.
Smrť umrela a nechala tu nás
jedného druhému celkom napospas.
Až teraz zobudíš sa,teraz múdri buď
zanedlho zistíš,čo horšie je jak smrť.
Zastav sa,nenáhli.Do riti s robotou..!
Zhasol tým zmysel milión životov.
Skrachovali zbrojárne,rozbehli sa bary,
najhoršie to majú aj tak hrobári.
A mnohí tým druhým,čo je ozaj hrozné,
vymýšľajú naveky zákernosti rôzne.
Upotený úradník-dnes nesmrteľný titan,
zo dvesto rokou už kuše molitan.
Zcvokol sa zbláznil,inak ako mnohí,
nie všetci majú na večný život vlohy.
Tí silnejší však,tie typy vodcovské,
nenašli v sebe pocity otcovské,
ovládli mestá,spútali ľudí,
tí už len čakajú až smrť ich prebudí.
Ale smrť umrela,sprvoti dobrá správa,
dneska sa však zdá,že bola celkom zdravá.
Súčasťou života-jak noc ku dňu patrí.
Ľudia sú k večnosti asi málo zdatní.
Ako jeden známy-bol to dobrí človek,
zodpovednosť stratil,spraví dnes čokoľvek.
Páli domy,ubližuje,aby nudu zabil,
radosť z chvíle,okamihu,už nadobro stratil.
Za sto rokou ho to hádam prestane už baviť.
Zaskočíme na pivo,potom pôjde staviť.
Do stávkovej,typne dátum,staví svoje oči,
na deň kedy tento svet už nadobro skončí.
Lebo ľudia nesmrteľní,rovnako blbí však,
nechali zo Zeme len jeden ropný fľak.
Smrť umrela a tým nám vieru vzala,
vieru vo večný život,no iný než nám dala.
Musíme byť zbavení asi nášho tela,
aby nám v duši hudba šťastia znela.
človek pokoj pocíti,keď ho nič neškrtí,
s minulosťou zmieri sa,pokorí sa smrti...