Basnicky.sk

Nevidela som žiaľ,
nevidela som trápenie,
neboli tam slzy,
bol tam len smiech.

Smiech, ktorý bolí,
keď čakáme, že ho to zlomí,
že budeme chýbať
keď budeme len v snoch.

Nejdem plakať,
budem tu len ticho sedieť,
myslieť na všetko,
čo mohlo byť a nebolo.

A to čo bolo,
odišlo navždy preč,
zoviera srdce v kŕč,
ktorý prosí nech je späť.

Nezabudnem,
keď som dostala pusu na líce,
so závanom neznesitelných cigariet,
keď prekvapilo ma uplakané objatie,
naučila som slzy nenávidieť,
neviazaný smiech celým mestom,
krik mladých rebeliek,
to všetko bude v mojom srdci,
teraz viem, že vás stratím,
kôli chybe jednej z vás,

ktorá rozdelila,
šest duší spojených neviditelným putom,
a nikdy nepochopila,
zachránila by to jediným slovom,

hlúposť

rozdelila nás...