Basnicky.sk

Sedím hladiac na poslednú plápolajúcu sviečku,
pociťujem tiahu na srdiečku.
Zrazu cítim strašný chlad,
nemal ma už nikto rád.

Chlad sa mení na mráz,
opriem sa a vidím tisíce hviezd.
Teraz je to posledný raz,
a už sa tu nebudem pliesť.

naposledy sa ešte nadýchnuť,
a zrazu cítim ako chladne moje telo.
Na žitie už nemám chuť,
zrazu sa úplne zotmelo...

Už opúšťam sám seba,
sťa duch idúc do neba.
Ešte sa naposledy pozriem nadol,
a vidím ako som už mŕtvy padol.

Pozerajúc nadol ťa zrazu vidím,
ako vyznávaš lásku bezvládnemu telu.
Komu som ublížil až teraz cítim,
zrazu sa vraciam dolu...

Ocitám sa opäť pri svojom tele,
oslobodila si moje srdce od dýky.
A aj od jej ostrej čepele,
ostala tam rana v tvare piky.

Ale zrazu na seba hrot stáčaš,
kvapnúc s neho posledná kvapka krvi,
zrazu to isté páchaš,
viem nemal som to robiť prvý.