Basnicky.sk

Jano1351  Zobraziť/skryť lištu autora

Prepáč mi

Zronený na kolenách
v ruke zvädnutý kvet,
slzy pomaly kvapkajú,
kričím: Už ťa niet!

Vina mi zviera dušu,
pozriem a sneh,
zakrýva naše stopy.
Len jeden hriech...

Odchádzaš...
Meníš sa na hmlu,
s kvapkami vody
odetá v závojoch,
chcem sa ťa dotknúť,
no nemôžem.

V diaľke počuť hlas
tichý, plačom zmenený,
nesie smutnú zvesť.

Čakám s iskrou nádeje,
či odpustenie prináša...

On len povie: Už jej niet!
Dátum vloženia 19. 11. 2008 10:30
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1087
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. niklíkov

    to sú pocity ľútosti a možno sklamania, chápem o čom píšeš, čo sa týka diela , určite je to citovo silné , mne tam vlastne nič nevadí len čakám stále niečo viac, možno niečo nie tak jasne opísané a napísané , niečo nečakané a so silným záverom , ale ako vravým nekritizujem len píšem postrehy,

    19. 11. 2008 10:47
  2. Jano1351 (napísal autor básne)

    hej viem máš pravdu, zvykol som si písať jednoducho....

    19. 11. 2008 10:50
  3. sisi28

    mne sa práve páči u Teba tá jednoduchosť

    19. 11. 2008 11:00
  4. Jano1351 (napísal autor básne)

    ďakujem, tak sa mi najlepšie píše

    19. 11. 2008 11:09