Zronený na kolenách
v ruke zvädnutý kvet,
slzy pomaly kvapkajú,
kričím: Už ťa niet!
Vina mi zviera dušu,
pozriem a sneh,
zakrýva naše stopy.
Len jeden hriech...
Odchádzaš...
Meníš sa na hmlu,
s kvapkami vody
odetá v závojoch,
chcem sa ťa dotknúť,
no nemôžem.
V diaľke počuť hlas
tichý, plačom zmenený,
nesie smutnú zvesť.
Čakám s iskrou nádeje,
či odpustenie prináša...
On len povie: Už jej niet!
Dátum vloženia 19. 11. 2008 10:30Jano1351
Prepáč mi
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1087
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
to sú pocity ľútosti a možno sklamania, chápem o čom píšeš, čo sa týka diela , určite je to citovo silné , mne tam vlastne nič nevadí len čakám stále niečo viac, možno niečo nie tak jasne opísané a napísané , niečo nečakané a so silným záverom , ale ako vravým nekritizujem len píšem postrehy,
19. 11. 2008 10:47 - Jano1351 (napísal autor básne)
hej viem máš pravdu, zvykol som si písať jednoducho....
19. 11. 2008 10:50 - sisi28
mne sa práve páči u Teba tá jednoduchosť
19. 11. 2008 11:00 - Jano1351 (napísal autor básne)
ďakujem, tak sa mi najlepšie píše
19. 11. 2008 11:09