Basnicky.sk

Marne moje meno volas,
v dialke som sa nasla.
Trpke nastrahy osudu zdolas,
laska za moj chrbat zasla.

Marne moje meno vykricis,
z lasky usmev moj si uz nedozicis!

Priatelstvo stastie vyvola na tvari,
znicene bolo laskou.
Lezis na krvavom oltari,
nezaoberam sa viac tou otazkou.

Spomienky su krasne, ale bolia...
Najviac tych, ktory im to dovolia!

Zivot nastrahy Ti ukaze,
mam plakat ci sa smiat?
Smrt Ti tu bolest zakaze,
tu hru uz nechcem s Tebou hrat!

Hriechy z minulosti ma prenasleduju,
krute dni mojho bytia nasleduju.

Nie je mozne vratit cas spat,
bozk vasne moje pery by Ti dali...
Viem, chcel by si to asi hned.
No onu sa Ta rychlo vzdali.

Mala som hadam niekedy prist?
A co ludska hlupost a nenavist?

Vsetko zhorelo, nadeje a pokusy,
snazila som sa dat to do poriadku.
Zvnutra rozozieraju Ta krysy,
hladam Ta uz len v riadku.

Vsetko je prec,
nenajdeme uz z lasky rec!