Basnicky.sk

To isté pero,čo celý deň
riešilo dvojný integrál,
tak toto pero,žiadny problém preň,
píše básne ako zlatý Grál.
Toto pero sa teší z možností
ako môže spájať slová.
Má z toho viacej radosti
ako čísla škrtať znova.
Hoc malo radosť,
keď výsledok mu vyšiel správny.
No učiním pravde za dosť,
keď vysvetlím jeho pocit dávny:
Že tvoriť verše a cítiť ich rytmus
v láske a či v smútku,
mi pospája myšlienky v jeden mechanizmus,
čo premení túžby ku skutku.
A ja vďaka peru vyplačem si dušu,
vypíše zo mňa oheň aj prázdnotu.
Ja vďaka nemu viem v sebe napnúť kušu
a vystreliť zo seba čo nemá hodnotu.
Ja jemu vďačím za to kto som,
udržuje vo mne ilúziu identity.
V mravenisku mesta mám svoj dom v ňom,
ono vytvára z kvapľov stalagnyty.
Slovo po slove-jak keď tvorím báseň,
ja v tomto konzume potrebujem tvoriť.
Ja potrebujem cítiť pred nádherou bázeň
a nie prehliadať ju,s problémami boriť.
Ja s týmto perom cez deň prímam,
avšak v noci tvorím.
Ja vďaka nemu stále vnímam,
že tam vnútri horím.
Nechcem pretlieť ten svoj život,
či vyhasnúť skôr než skončí.
Chcem byť ten,ktorý keď ho začal
ako báseň,tak ho tak dokončí.