Nasa laska,hoc je velka,
buducnosti zial vobec nema,
ta malicka nadej,co vo mne ostava,
mi pomaha ist dalej a silu mi dava,
sny nam predsa ostali,
aby sme sa aspon z toho tešili,
nádej umiera vždy posledná,
možno jej to u nás kus potrvá,
tak čo povieš,trpaslik moj,
začneme s ňou tento boj?
Bude to boj nekonečný,
ale možno koniec víťazný...
Dátum vloženia 12. 3. 2005 09:59aneta 
Maťkovi
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2341
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- smiechota-matka
Je to veelmi pekne
16. 3. 2005 16:20 - Daron
zlatučké...
21. 4. 2005 15:29