Kazda jedna myslienka mi vravi,
ze mam sa pohnut vpred.Napriek tomu
tu stojim a mam merave nohy.Ostat
stat a chciet odist,tak na to vam treba
zvlastne vlohy.
Snazim sa ich rozhybat,no ten signal
prichadza z mozgovej centraly.Ona zavelila
zostat stat,nehybem sa vobec,
ani celkom pomaly.
Co drzi ma tu?co je to za zvlastne chcenie?
Viac prehrat tu uz nemozem,aj tak som
ako vzrastena do tejto, trocha chladnej
zeme.
Kluce su davno na stole,ten kratky odkaz
si snad niekto precita.Aj zaclony stoja v pozore,
citim sa,ako opita.Opita tou zvlastnou chvilou,
ked navzdy za sebou zatvorim dvere.
Tak pohnite sa teda nohy,nech podam
si ruku s kluckou este raz.Ona doverne
pozna moj dotyk,ona nechala sa chytit
zas a zas.Nech sa jej teraz niekto iny dotyka.
Dátum vloženia 15. 11. 2008 14:22galaxia
Odchod
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1467
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti