Basnicky.sk

Prečo veci jednoduché
sú nakoniec tak zložité?
Prečo moje riešenia
všetko pokazia?
Také ľahké sa to zdalo
začala som ja,
ty si o to nestála.
Nechcela si mať v hlave jasno
radšej si sa sprostou tvárila.
Ja som chcela len pokoj mať
lenže tak hlboko som klesla
až mi je zle, zúrim
nie na teba, ale na seba!
Že som taká blbá ,
že som skúšala,
ti povedať ,to,
čo ty si už dávno vedela.
V amokoch smútku , zúrivosti
sedím a prehrávam si rozhovor náš
znova a zas
niet naňho žiadnych fráz.
Také bremeno nosím na bedrách,
asi naveky sa už budem potkýnať.
Ale ja viem, aj chcem bojovať
proti osudu? Je to boj márny
ale do skonania ja budem za svojim stáť
už nebudem nad tebou sa zastavovať
už nebudem spomienky svoje oživovať
všetky myšlienky chcem navždy zakopať!
A budúcnosť odhrabať, dvere jej otvoriť
Hľa moji svedkovia, už o nej nebudem hovoriť
Už jej nebudem ani zlé ani dobre robiť
zakopem ju spolu s minulosťou
Teraz začne dlhá vojna, dlhý boj
Bude to celý život môj