Basnicky.sk

Nadej,vraj umiera posledna.No teraz,uz prisiel jej cas.V dusi,znie mi hudba pohrebna.Ale do oci pozriem sa ti este raz.Snad neuhnes ani pohladom,ved klamal si nim cele roky.Netusila som,kto si vlastne bol,dnes ta pocujem odchadzat,ja poznam uz tvoje kroky.

A teraz zavries dvere,to je presne tvoj styl.Nebudeme sa viac bavit o nevere,sladkym usmevom,si sa vzdy kryl.
Nebudeme sa viac bavit o citoch,tie su uz davno udupane.Nebudem sa uz hrabat v tvojich,ani mojich
pocitoch,tak pomahaj mi mily pane.

Pomoz mi,nech tie slane slzy,raz uschnu a vysusi ich dotyk inych pier.Pomoz mi,nech raz znova nadej,vstupi do tych zatvorenych dvier.
Tak pomoz mi,nech neboli vecne,to jeho ublizenie.Nech s radostou sa este pozriem do inych oci,nech nedivam sa vzdy do zeme.

A pomoz mi prosim,nech zabudnem,ze laska vie tak ostro pichat.Ukaz mi smer,kde sa mam pozriet,ked chcem zase volne dychat.Ukaz mi luce,za ktorymi mam otocit hlavu.Ukaz mi,ze vzdavat sa netreba,ukaz mi prosim,este lasku pravu.