Basnicky.sk

Som tieň,
čo seba nemá,
ničím...
vše vôkol seba.

Hľadám bočné cesty,
ujsť preč, niekam,
odísť navždy, snáď,
ten krok príde raz.

Teraz len plačem,
búšim si do pŕs
od bolesti a hnevu
nad kalužou sĺz.

Neviem sa nájsť,
chcem žiť šťastne,
len ľahnúť do trávy,
len spať...

Snáď mám len trpieť
za vašou láskou?
Nie, chcem zabudnúť,
nájsť si nový svet.

Tak pomaly kráčam,
ruky železom spojené,
cez dav, na popravu,
kde láska bude katom.
Hlavu dvíham k pozdravu
a o chvíľu udrie zvon.