Basnicky.sk

Deň svitol, v krásu premenil sa svet,
nerád otváram oči, no vstávať musím hneď.
Pri mne ležís, krehká sťa prekrásny kvet,
vôňa kože, vlasov, vášne - sladká ako med.

Predstavy sa búria, no moje telo chladne,
odchádzam od teba, návrat v nedohľadne...
Kto si dnes vedľa mňa v autobuse sadne?
Kým znova s tebou niesom, cítim sa sám, na dne.

Ťažké sú tie rána po horúcich nociach,
chodím chladným svetom, vnímam zimu v očiach.
Túžba spaľuje mi v tele všetko na prach,
si pre mňa proste všetko, vieš to? Mám strach...

Každý deň čo žijem, zdá sa mi, že snívam,
v noci keď sme spolu, pre tie chvíle dýcham,
v tvojom objatí sa sám pred sebou skrývam,
poznáš ma, som to ja, aj keď iný bývam.

Chlad dňa večer vytráca sa, teplo nás dvoch hreje,
z očí ženy, ktorú ľúbim, sa radoť na mňa smeje.
Sme len ty, ja a noc, po chrbte už nebehá mi mráz,
až do rána, keď na krátky čas budeš len túžbou zas.