Večná tma
vnára sa do mysle,
žerie a ubíja,
beznádej mi pošle.
Ako ranná hmla,
raz rastie,
raz klesá,
no odísť nevie.
Padám do prázdnoty,
nemám sa čoho chytiť,
odchádzam zrbený,
len kdesi po svetle túžiť.
Atrament v pere vyschol
ako prameň v púšti.
Niet tu radosti,
svetielka moje zhasli.
Nemôžem písať
slová láskou spojené.
Len vtierať slzy z očí
do papiera čistého
a čakať, kým to skončí.
Dátum vloženia 11. 11. 2008 21:51Jano1351
Musí to skončiť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 978
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti