Basnicky.sk

Prichádza opäť temný deň,
ten čo zatieni môjho života kmeň.
Kmeň v ktorom koluje živica,
môjho srdca časť žijúca.

Začne ma spaľovať ako plameň,
čo spôsobil mi jazvy v jeden deň...
Stojím zakrvácaný utiekajúc sa o pomoc,
no miesto pomoci prišla tmavá noc.



Zahaľujúca moje nádeje,
dôvod prečo sa človek už nesmeje.
Nemá dôvod sa smiať bez cieľa,
snažím sa, no chcem priveľa.

Tak zakrvácané sú moje sny,
myslím na deň súdny.
No chcel som fakt priveľa?
Neviem sám, iba veštica by vedela...

Premýšľam nad svojimi krokmi,
cestu značím si krvi kvapkami.
Nie tými čo z rán tečú,
no kvapkami ktoré sa životom vlečú.

Nie je život bez vyronenej krvi,
preto, že človek človeka drví.
Všetci naháňajúc Olymp bohatstva,
zrádzajúc pokrvné bratstvá.

Vari stojí mi bohatstvo za zradu?
Nechal by som odseknúť si hlavu?
Radšej budem verný bratom,
ako mám byť bohatým osamelým jedincom...

Zmýšľanie učí človeka plakať,
po chrbtoch iných sa driapať.
No za akú cenu škriabeme sa na vrchol?
Dnešným zlatokopom by som to vytkol!

Zrátal by som si cenu bohatstva,
zrátal mnou zničené životy.
Radšej budem chudáctvom posolstva,
peniaze nie sú činiteľom dobroty...

Vyronil by som slzu nad tými....,
bohatstvom posadnutými.
No nestoja mi ani za pohľad,
pretože nevážia si zdravia poklad.

Neuvedomujú si že ich slzy budú márne,
zdravie sa pokazí, peniazmi nič nezachrániš.
Tak plač nad životom zabitým zhŕňaním, biedne...
nešťastný sú tí s ktorými si mal stráviť čas, ktorých ľúbiš...