Sme dvaja, ale vlastne iba jedno.
Kracame spolu, znasame spolu, kricime
a... milujeme spolu.
Si vo mne a ja zase v tebe.
Poznas kazdu moju slzu, ktora mi unika
a straca sa v dialke nevedno kam a preco.
Ale ty to vies.
Tak mi povedz. Preco? A kam?
Sme ti, ktori vedia co chcu, sme ti...
ktori znaju to, co ostatni nie.
Vidime, co ostatni nevidia.
Nesieme sa navzajom a letime casom,
ktory sa nikdy nezastavi.
Stojime v kruhu v ktorom sme my
a nasa laska.
Drzime sa a citime nasu lasku a stale
vacsiu a vacsiu tuzbu spoznavat
jej tajomne kotulanie sa dvoch uplne
malych snehovych vlociek, ktore ked
dopadnu na zem sa roztopia.
Takto sa konci laska dvoch nesmiernych ludi,
ktori kedysi chapali co to vobec je!
Ale otazka ostava.
Co to vlastne je?
Kam ide?
Ale preco?
Na to si uz odpoveda kazdy sam.
Dátum vloženia 10. 11. 2008 20:44mir
Laska az za hrob
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1146
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti