Basnicky.sk

Cítim opäť vietor vo vlasoch,
nevidím spomienky v rozbitých črepoch.
Kam sa všetky stratili ?
Úsmevy nočné mory zahalili.

Tak ako veje vietor medzi domami,
tak ľudia kľučkujú životmi.
Poletujúce lístie zo stromov,
zvedavé pohľady z domov.


Nechápajúce pohľady na pre nich mŕtvych,
no nie sú mŕtvy len životom zmenení.
Bol som fakt až tak zlý?
Zo mňa ostal odlesk svetlý.

K mnohým dobrý myšlienkam,
pridáva sa pocit do mňa niekam.
Pocit že nič nebude tak ako predtým,
čo bolo bude teraz odvarom slabým.

Všetko bude konečne krajšie,
pohľady omnoho menej zvedavšie.
Som stále tá istá osoba,
no už nie ta pohodená kôrka z chleba.

Všetko zaváňa tým že sa mení,
len svet sa stále zelení.
Všetci lietajú ako splašený,
ja už nemám kam som nadšený.

Nadšený krásnou rozmanitosťou,
povznesený nad iných hlúposťou.
Tou čo kedysi mňa vyznačovala,
zo dňa na deň sa ma vzdala.

Kráčam silnejší opäť,
už nie som taký zlý, nie som smeť.
Som sám sebou,
zvláštnou ťažko pochopiteľnou krajinou...