Basnicky.sk

Vŕba už visí
celá dolú.

Vyplač sa mi
do vnútra.
Urob mi more.

Ževraj lieči.

Slzy stekajú mi
do rukávov.

Zalievam kvety
vednú mi.

Tá túžba čo ma
hnala ďalej
zostala stáť.
Zradila ma.

Nechala ma
tu samú, smutnú.
Smiala sa mi.
Karhala ma.

Preplakané srdcia
nenávidených hráčov
so životom.
Mám tu ako na
dlani.

Ako ľahko sa človek
stratí.
Človek s veľkým Č.
Ako ľahko zmizne
bez stopy.
Ako ľahko.
Lusknutím prsta.

Je snáď od
veci myslieť
na zmysel života?

Keď každý môže
ohrozovať
dušu tak krásnu
človeka.
A ťať mu do živého
mäsa.
Znova a znova.

Navzájom si vyčítame.
Navzájom si závidíme.

Vlastne len ja
ti závidím
tu istotu.

Že smrť nie je
zlá. Že smrť
je prirodzena.

To jej zuby ma
teraz kúšu.
A majú pravdu.

Chcem žiť.