Na krajinu,
zlahla sa tma,
no aj tak svetielka,
v nej svietia...
V tom do tmavej ulicky vkrocis,
ani na krok nevidis,
psie zavijanie v dialke,
a v tichu tlkot srdca...
Dozadu sa obzries,
no minulost nezmenis,
ale buducnost...
Pomocou vieri,a nadeje,
ktoru nosis v sebe...
Vanok,
sa o posledne listky obtiera,
a tu,zahadnu pesnicku,
si hvizda,
zahadnu,nerozlustitelnu...
Suchot listia,
ta zo sna prebudi,
buducnost nejasna,
minulost,trapiaca...
Spoza stromov,
tmou zahalenych bodov,
niekto sa pozera,
a v mysli ta samotneho nenecha...
Tvojho ducha spatrim,
objatie pocitim,
vzdy na teba myslim,
ako strasne,
ta lubim....
Dátum vloženia 5. 11. 2008 22:05Lorros 
Tma
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1660
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti