Milujem ťa a vždy ťa milovať budem,
to, že som s niekym iným,
neznamená, že ťa nemilujem.
Niekedy je lepšie byť odlúcení,
ako spolu sa trápiť,
nieboli sme si predurčení,
nemôžeme spolu byť.
Povedal si nemilujem ťa už viac,
miloval som ťa vtedy,
tak ja som sediac,
vravela si odkedy.
Hoci som sa zmierila s tým, že nie sme spolu,
možno aj s tým, že ma už neľúbiš,
nechcem sa zmierit znovu,
tak už sa ku mne nepriblíž!
Často na teba myslím, aj keby som nemala,
čakala som, že čas všetko prekoná.
Prečo som ťa vtedy milovala,
nemusela som byť smutná!
Snažila som sa zabudnúť,
vpred som sa chcela pohnúť.
Našla som niekoho,koho rada mám,
ale nemilujem ho,
teba v hlbke srdca mám,
lebo vtedy našla som toho pravého.
Možno som trochu zmetená,
možno nie trochu, ale dosť,
Tak kde je moja odmena,
veď žiť sa má pre radosť!
Ty si na mna už ani nespomenieš,
teda aspon to si myslím,
možno raz z mojho srdca pominieš,
potom v kľude zaspím!
Dátum vloženia 2. 11. 2005 17:14Vanesa
Zmetená
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2657
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- von Schwerzell
pekne vyznanie ale v top 25 nema co hladat...
24. 11. 2005 11:06