Basnicky.sk

Vysoký a štíhly pohár
na dlhej vznešenej stopke,
celkom dole ležím ja,
zbitá a nahá,
telo samá modrina,
naokolo plno skla
a s plačom hľadím,
ako nalievaš šampanské,
obklopuje ma
a už sa topím,
slzy zmizli v bielej vode.

Bublinky sa vznášajú
až na okraj, celkom hore,
tam vždy s kľudom hlasno prasknú -
- moje naivné ružové nádeje.

Priložíš si pohár k perám,
tekutina rýchlo zmizla
a tak sedím pred tebou,
prikladám ľad k bôľnym ranám
vidiac seba v tvojom vnútri
ako som tam len tak zmizla,
bez odozvy,
bez významu,
zamyslením hľadím inam,
na vlastnej bytosti definíciu,
čím som vlastne pre teba
keď tu nie som,
aká opovážlivosť, že ti chýbam,
neviem byť viac ľahostajnou.

Zas a znova
ti skáčem do pohára
ktorý zalievaš šampanským,
z jednoduchého dôvodu,
to mi ver,
v sebe mám len jedinú túžbu,
dotknúť sa tých vzácnych pier,
visím na každom slove,
no ty si to nevšímaš,
je ním ľútostivé dievčenské prianie,
ktoré pochovávaš
na dne pohára,
kde som vybledla.

Tam sa topí
ten cit zbitý,
večne,
navždy.