Basnicky.sk

Nenávisť dušu na kúsky trhá,
srdce v posledný boj sa vrhá.
Zabit ich musí prv ,
než z hrude vytriskne mu krv.
Mrazivé pláne severu,
odhalili času neveru.
Posledná vŕba ľadom sa plazí,
prázdnota v duši ukrutne mrazí.
polárna žiara oblohu pretká,
v poslednom boji s ním sa setká.
Zdanlivá priazeň času,
oklamat môže masu!,
no on s istotou vie,
poslednú noc bdie.
V diali zaznie hrom,
noc strieda sa dňom.
Planina krvou sfarbená,
sila opúšta mohutné ramená,
vysilený pada v kolená.
Posledný výdych,blízky skon,
nízky pud,jediným víťazom.
Život pomaly uniká,
myseľ zachvatila panika.
Miznú života krásy,
ťažko dočká sa spásy.
Priateľ , treskúci severák, ľady topí,
telo bezvládne , slzami kropí.
Život dávno z neho už vyprchal,
čas svoj hanebne premrhal.
Naplnil však údel osudu,
nemožno uniknúť šialenstva popudu.
Priateľa zbesilý rev,
škrípanie posvätnej valhally dvier,
slová ťažko tisnú sa z pier,
no v duši zavládol mier.
Jediné , čo zachoval si,česť,
prekukol času zbabelú lesť.
Priateľ svetom hlási,
neupadne v zabudnutie, asi!!!