Basnicky.sk

Zmenil sa priestor, zmenil sa čas,
Odvtedy zmysel bytia nemôžem nájsť.
Skôr sa zotmelo a slnka už niet,
Už takmer zvädol ten krásny kvet.

Tá krutá predstava ma pomaly zabíja,
To nie som ja, smútok ma vyzýva..
Nechce sa mi dýchať, nemôžem jesť,
Voči sebe, svetu, zovieram päsť.

Stále dookola zúfalo premýšľam,
Som tomu na vine? Zostanem sám?
Prečo to tak je, že zas svetom blúdim?
Vnímať tú šedú bolesť ma moja myseľ núti.

Vzdať to, či o boj sa pokúsiť?
Stlačiť formát, či ešte poprosiť?
Poliať ten kvet, či vytrhnúť ako plevel?
Rozhodne sa on? Zmeniť to neviem?

Páči/l sa mi naozaj ten kvet?
Nebol/je mi zjavne „ukradnutý“?
Bol som/som dobrým záhradníkom?
Nie je to len strach zo samoty?