Neverim priatelom, neverim skole,
dokonca neverim ani sama sebe.
Neverim laske tak ako mozes,
chciet, aby som verila tebe?
To, co do tla zhori, sa nenavrati.
Zostane dym, spalene trosky.
a tak, ako zhorel planuci dom,
zhorela moja viera v dobre bytosti.
Verila som, pomahala, mala rada ludi,
no prave oni ukazali mi, ze im nemam verit.
za dobry umysel, pomoc, lasku k priatelom,
sli moje srdce podupat a spalit.
Dnes zijem, citim, milujem, za divnu ma povazuju.
Len ked sa smejem su priatelmi.
No ked pride zla chvila a den sa zmeni na tmave mracna,
Otocia sa chrbtom a radsej idu s inymi.
Aj napriek tomu vsak milujem,
hoci som myslela, ze sa to uz neda.
Prepac ze placem a vobec ti neverim,
ale aj tak milujem iba TEBA!!!
Dátum vloženia 2. 11. 2008 09:34janda 
Neverim
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1110
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- zafirus
zaujimave len som sa zamyslel že či veríš ešte sama sebe
2. 11. 2008 20:04