S úsmevom, bez rečí, po meste kráčame,
nik nevie čo chceme a čo tu hľadáme.
Mi máme vlastný plán, zatiaľ len čakáme,
no keď sa zvečerí, súperov hľadáme.
Noc čo noc sa spolu stretáme,
dievčatá tu iba, nádherné stretáme.
Máme tu rešpekt, máme tu moc,
no ani to, nieje nám dosť.
Sídlisko patrí nám, nik nemá nárok,
kto sa nám postaví, dostáva za dvoch.
Všetci to už dávno vedia, všetci to už zistili,
že sme sa už strašne dávno, týchto ulíc zmocnili.
S úsmevom, bez rečí, po meste kráčame,
vieme že báť sa tu, už koho nemáme.
Cítime sa voľný, viacej nám netreba,
ešte vždy sa môžme, pozerať pred seba.
Dátum vloženia 31. 10. 2005 15:31mandrel2
Taká čudná realita
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1699
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Smolinkaa
dala som ti jedna ale neze budem namyslenyy
5. 11. 2005 11:26