Basnicky.sk

mandrel2  Zobraziť/skryť lištu autora

Taká čudná realita

S úsmevom, bez rečí, po meste kráčame,
nik nevie čo chceme a čo tu hľadáme.
Mi máme vlastný plán, zatiaľ len čakáme,
no keď sa zvečerí, súperov hľadáme.

Noc čo noc sa spolu stretáme,
dievčatá tu iba, nádherné stretáme.
Máme tu rešpekt, máme tu moc,
no ani to, nieje nám dosť.

Sídlisko patrí nám, nik nemá nárok,
kto sa nám postaví, dostáva za dvoch.
Všetci to už dávno vedia, všetci to už zistili,
že sme sa už strašne dávno, týchto ulíc zmocnili.

S úsmevom, bez rečí, po meste kráčame,
vieme že báť sa tu, už koho nemáme.
Cítime sa voľný, viacej nám netreba,
ešte vždy sa môžme, pozerať pred seba.
Dátum vloženia 31. 10. 2005 15:31
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1699
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Smolinkaa

    dala som ti jedna ale neze budem namyslenyy

    5. 11. 2005 11:26