Basnicky.sk

Kráčal raz celkom sám,
polnočnou páľavou.
Skrýval si pri tom tvár,
kým nesvitlo ráno.

Trápil sa celý čas,
skúšal to zas a zas.
Takto mu je lepšie,
už nepíše verše.

Vybral sa večer sám,
túlať sa ku hviezdam.
Teraz už nevie žiť,
po uliciach blúdiť.

Nad strmou priepasťou,
hádal sa so smrťou.
Aký to bude pád,
ako mal život rád.

Nezomrel, neprežil,
všetko tým vyriešil.
Ten starý dobrý básnik,
odyšiel do rozprávky.

Príbeh o tej noci,
sa nikdy neskončí.
Ostane v spomienkach,
ľudí čo mal tak rád.

Vybral sa celkom sám,
túlať sa ku hviezdam.
Teraz už nevie žiť,
po uliciach blúdiť ...