Kde je tá radosť zo života,
prinášala si mi ju každý deň,
láska nie je hračka, vec ani hmota,
povedzte mi niekto, že je to iba zlý sen.
Môj život sa mení vo všetkých smeroch,
bojím sa, že keď zaspím,
uvidím Ťa v mojich snoch,
uvidím Ťa s ním.
Ubíja ma, keď trýzni Ťa moje pohladenie,
keď Tvoje ústa hovoria nie,
moje dotyky Ti nevonia,
zvonce koniec zvonia?
Chveje sa to podomnou,
myšlienkami vraciam sa do časov,
keď mi ruka v ruke, s úsmevom na tvári,
na nebi hviezdy sme hľadali.
Cítim sa ako strom bez lístia,
ktorý bezradne na zem sa díva,
a naivne čaká že sa mu vrátia,
tak ako ja, iba sníva.
Môže Ťa to mrzieť a aj nemusí,
nabudúce si spočítaj plusi a mínusi,
teraz počítať nemusíš, stačí iba deliť,
iba dvoch ľudí rozdeliť.
Začínam z nulového bodu,
vybrala si si slobodu,
prídi o pár rokov,
a začni s novou hrou.
Dátum vloženia 31. 10. 2008 12:37bruno
Nový začiatok
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1342
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti