Basnicky.sk

Vždy, keď nocou blúdiš sám,
vstupuješ do tieňa, bez svetla lámp.
Až potom zistíš, kde ti je lepšie,
svetlo vždy nemusí, byť bezpečnejšie.

Ak nemáš nádej, všetko ti uniká,
tvoja šanca veriť, už ani nebliká.
Ver že si lepší, ver že ťa nezlomia,
nech nemusíš žiť životom otroka.

Keď pohľad, sklopíš prvý krát,
keď prídeš o ľudí, ktorých máš rád.
Pozri sa pred seba, vyčisti si myseľ,
nemôžeš len tŕpnuť, čakať na výstrel.

Skrývaš si tvár, čas rýchle odtyká,
no keď to neskúsiš, prichádza panika.
Neplať tú tvrdú daň, postáv sa opráš,
aj keď dostaneš viac, viac ako rozdáš.

Keď už strach nemáš, prečo bežíš k nám?
Ako chceš byť šťastný, keď sa bojíš sám?
Každá tvrdšia facka, ktorú necháš tak,
zostáva v spomienkach, sťa čierny mrak.