Basnicky.sk

Neopúšťaš ma ako pieseň
radostná a vrúcna.
Nevidíš, keď dávaš zbohom,
hrad z piesku sa rúca.

Moje srdce umiera.
Nie sme tí, ktorých vídavali včera,
tí, čo spolu stáli,
keď inde láska smutne mrela.

Čo si pýtaš? Ostaň!
Vyrvem si srdce z tela.
Tu ho máš v putách,
sním si sa zahrávala!

Hrávam šach so životom,
vždy len remíza nastane,
no dnes už tuším
ako sklo ma rozbije.

Čo iné mi ostáva,
len sedieť v kúte sám,
v ruke držať kvet
a lupienky otrhávať.
Čakať s nádejou...
Raz na križovatke života
stretnem znovu lásku,
čo nevrazí tŕň do srdca.