Basnicky.sk

Zober ma preč,
ďaleko od všetkých,
dnes sa stratí tento svet,
ostaneme iba my.

Dotýkaš sa mojej tváre
večnosťou slnka,
tvoj hlas šepká vo vetre,
zbožňovaná melódia.

A keď deň vystriedal mesiac,
svit sa mi zaplietol do vlasov,
v tvojich očiach vidieť krásu všetkých krás,
to najkrajšie je vtedy vedieť, že som milovanou.

Otvor svoju dlaň,
aby som videla, čo v nej máš,
je tam miesto pre mňa,
nikdy nezabúdaš.

Keď si ma vtedy chytil za ruku
a pustili sme sa na útek,
na krídlach uspávalo šťastie lásku,
nič už neukončí tento let
na miesto motýľov,
kde je život poéziou
a tvoje bytie umením,
dívame sa zasnení.

V krokoch nášho úniku
spieva melódia svetla,
tak ťa prosím, chyť mi znova pevne ruku,
nech môžeme opäť lietať.