Basnicky.sk

Po dlhej dobe opäť píšem báseň,
asi so mnou nebolo čosi v poriadku.
Necítil som zodpovednosť, ani kázeň,
sústredil som sa na chyby a na vodku.

Priateľ vtedy vravel:,,To je v pohode,
životom sa netráp a pusti sa po vode."
No akosi utiekol čas medzi prsty
a ako tí čo nemal som ich rád,
bol som taký istý.

Strácala sa vo mne túžba plniť svoje poslanie, schoval som sa medzi steny
a čakal kým ma múza dostane.
No našťastie, po dlhých dobách temnoty, nastal čas vnútornej jednoty.

Netreba viac na svet hľadieť cez prsty,
je to predsa jasné, ako z lásky facka.
Veď aj automobil môže jazdiť bez cesty,
aj keď mu z toho občas schránka praská.

Treba padnúť na hubu aspoň desať krát,
vždy sa zdvihnúť a kopnúť loptu do outu.
Až tak človek pochopí, ako mať svet rád
a ako zachovať si to podstatné- POINTU.