Basnicky.sk

Teraz ťa už niet,
si medzi tým,
čo sa mi prepadlo do nevrátna.
Nie moje telo túži za tebou,
no duša moja po tebe je hladná.

Ústa tvoje, pre bozky stvorené,
zamknuté sú na sedem zámkov.

Ale raní ma,
že sa tu dnes o láske nehovorí,
lebo sa kuje reťaz z iných slov.
O tom, že každým dňom rastie
život človeka bez pekných snov.

Toto je báseň o nás dvoch,
balada nová.
Nie je to spev,
nie je to hudba,
len kruté slová.

Niet nádeje.
Alebo len jedna:
nech vstane z hrobu láska
a spraví div.
Pomodlím sa k Bohu
a modlitba nech hlasno znie,
možno bude mať
pozitívnu dohru.