Deň, čo nie je dňom,
stále sa mi ozýva
v zahmlenej mysli,
noc so slnkom sníva.
Či krása všedných dní
ukotví mi kroky,
či letné mraky
snia o slnku sny,
či vietor nesie zimu
nocou, ránom, stále,
či vie voda dýchať,
keď život nám dáva.
Stačí len vstať,
do tmy sa dívať,
ostať na mieste svojom,
spoznať dušu mračien,
cítiť vietor vo vlasoch,
keď šepká nám,
hojdá listy stromov,
v tej kráse zistiť,
aj voda sa vie smiať.
Dátum vloženia 22. 10. 2008 20:01Jano1351
Dar
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1467
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti