Basnicky.sk

Dávno z toho mám, zmiešané pocity,
môžem za to ja, keď za to môžeš ty?
Pri tebe stojím, zakrývam žiaľ,
jak správny kamoš, radosť mať mám.

Na druhej koľaji, zase sa ocitám,
jak starý vlak, stojím tu sám.
Nikto tu nepríde, aby ma pozdravil,
na to som sa však, už dávno pripravil.

Čo vlastne ešte môžem, nemám už odvahu,
skúšať to nebudem, keď on má prevahu. Na celej čiare, prehram tento boj, nech istotu mám, že nesmiem byť tvoj.

Na dlhú cestu, sa teraz vyberám,
sledujem ľudí, čo iné robiť mám?
Pri okne sedím a píšem básne,
sviečka uz dohára, o chviľku zhasne.

Neviem byť bez teba, pridávam do kroku,
radšej byť kamarát, no tebe po boku.
Hľadám, hľadám aj malý náznak,
vraciam sa k tebe, čakám na zázrak.