Dievčatko, stálo zrazu v centre diania
no celkom mimo neho.
Zakrývalo oči pred slnkom,
aby neplakalo.
Umelo vytvorené slnko...
Potácala sa po ceste skál,
smerovala v mysli nevedno kam
no oči nevideli,
aby sa úderom skál ubránili.
Pritom držala v klietke svoju osobnosť,
takej celkom milej
Zrazu si pomyslela: mám už dosť
zhodím seba a ukážem sa vám
ako člen davu pochodujúceho rovnou cestou.
Dievčatko,
vieš, že ani oni nevedia kam?
Zabudla na svoj bútľavú vŕbu
myslela si:
Takých stretnem ešte hŕbu
ako masiek falošných.
Dievčatko, nebudeš sa hanbiť vrátiť späť?
No nepočúva, nechce počuť význam viet
Ako význam svojej podstaty...
Dátum vloženia 20. 10. 2008 14:44Lollina
Poznanie a omyl
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1134
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti