Basnicky.sk

Nehovor nikdy TO,čo necítiš,
bo TO, čo ti zo srdca nejde,
odozvu nenájde.

Nikdo už nevraví TO,
čo naozaj cíti.
TO, si necháva pre seba
a hanbí sa,
že TO, cíti.

Svet stvrdol,
jak láva po výbuchu.
Ľuďom už plamienky
v srdci zhasli.

a tých pár rojkov,
čo v TO,ešte,
postupne zadupáva
samota a ľudia.

Pretvárka teraz hýbe svetom,
za peniaze zabiješ
aj vlastnú matku.

A voľnosť pre TO,
sa už stratila
a TO, už postupne umiera.

Nikdo už nechce zachrániť TO,
čo už budúcnosť nemá.

Dnes slovo z lásky,
nádej nemá,
iba slová z nenávisti,
rastú jak huby po daždi.

Zastaviť čas,
sa však nedá.
Dávno sa prestalo
veriť v čary a osud.

A TO, sa len vznáša
a visí nad nami,
ako nemá víčitka.

No my však do nebies
zraky neupierame,
a tak TO,len ostáva...