Basnicky.sk

Tiesňava v srdci, smútok a mráz, kaňónom tmavým, blúdim stý raz.
Z jaskyne s plytkou, špinavou vodou, netopier letí, so správou za mnou.

Čierny kameň drží, drží a nepustí,
nesie ho kam patrí, priamo mne do duše.
Adresu pozná, som plný snov,
priepastnú prázdnotu vyplní tmou.

V tele oheň, z ktorého ide tma,
pohľady bez očí, tu sledujú ma.
Už som ju uvidel, jak si ma obzerá,
ústami bez zubov, sa na mňa usmieva.

Ozveny spomienok, kroky a pád,
práchnivy most a na ňom ja.
Úsmevy falošné, priatelia tí istý, roztváram krídla, tým som ju zneistil.

Svedomie čisté, nádej slabú dá,
na váhy kladiem, všetko čo mám.
Neviem či odíjsť mám, alebo skočiť,
Takto tu budem stáť? Čo ak ma sotí?