A tak plynú,
pomaly, ale iste,
minúty, hodiny, dni...
Zapadnuté prachom,
spomienky rokov,
v krabici od topánok.
Nenájdem nikdy
odvahu v sebe,
prežiť ich znovu,
chvíľu po chvíľe.
Budem len splývať
a plynúť tokom,
časom, riekou...
Nemá zmysel
viac žiť tento nezmysel...
Chcem zmiznúť,
do nekonečne ticha,
odísť z víru ľudskej hlúposti.
Zanechať niečo?
A načo...
Dátum vloženia 28. 10. 2005 10:29wyona
Spomienky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2011
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti