Kráčaš po ulici,
ticho, pomaly, ale isto.
Dnes je trochu hmlisto.
Blížiš sa sem.
Zmeriam si ťa od hlavy po päty,
si tíško - bez vety.
A zrazu vidím len tvoje oči.
Modré.
Ako obloha?
Nie - ako more,
krásne, búrlivé, no tak nebezpečné.
Vtedy si ma všimneš.
Hm...
Tvoje oči sa do mňa zapichli,
ako dve ihly - rovno do srdca!
Teraz už nesmieš zrak odomňa odtrhnúť!
Nie!
Ihlu vytrhneš,
a ja vykrvácam.
... výkrik do ticha.
Nie, prosím nie!!!
Ja krvácam!
Bolí to!
No ty ideš preč.
Krvácam - rovno zo srdca.
Nič nedbáš.
Kráčaš ďalej, bez povšimnutia.
Nevládzem ...
Kráčaš do neznáma, a ja padám.
Padám - k zemi.
Chcem snívať - o tebe.
Chcem snívať - aj keď s prepichnutým srdcom.
Dátum vloženia 15. 10. 2008 20:42DetvJanka21
A také sú oči ...
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1452
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- risko79
no co povedat? krasa, ta laska ale boli. basen krasna a ma ducha v sebe,
15. 10. 2008 21:22 - niklíkov
ide ztoho vela citu ale ako báseň velmi rozhádzaná, píš
16. 10. 2008 07:30 - DetvJanka21 (napísal autor básne)
Ďakujem za komentáre, naozaj to poteší.
3. 11. 2008 18:36