Basnicky.sk

Bol tu deň,
keď tešila som sa z rána,
myslela som len...
veď čo sa v taký deň len stáva.
No keby som čo len tušila,
tak by som radšej už nežila.
No ja, nič netušiace stvorenie,
som sa „šťastne“ prebudila zrána.
Ale potom -
z chmáramy noci,
všetky krásy, hoci...
išli „do hája“!
Vraj to sa stáva!!!
Bola som naivne mladá - dovtedy
Potom?
Prečo prišlo potom?!
Prečo som tu, prečo žijem?
Radšej by som sa zabila
a bola by som to aj spravila,
ale ktosi má ma tu rád
a ja som v jeho ľudských okovách.
Ktosi ma chcel zachrániť,
no tomu dňu nemohol už zabrániť.