Jemný ranný vánok
rád dá spoznať,
či láska lásku dáva.
Keď kvapka rosy sadá
na milú lúku, kvety
jej poviem všetko,
čo nosím v srdci.
Sadnúť medzi stromy,
kde len duša šepká,
dúfať, myslieť na tú,
čo budí moje slzy.
Láska sťa kvet zlatý
ten pravý život má,
no tu v kúte sedí sám,
nik ho nevidí...ticho.
Kdesi počuť plač,
čo trhá našu lásku
tú, čo sama sedí,
kde slnko nesvieti.
Zomrie...
Nik sa nepýta...
Prečo?
Len sedieť v tichu
tam, kde láska bola,
dúfať,čas zľutuj sa,
vráť sa prosím,
kým mi duša skoná!
Dátum vloženia 13. 10. 2008 19:54Jano1351
Len láska
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1460
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Hunter-Kvaky
..vidno ,ze si nebol nikdy zalubeny...
29. 7. 2010 21:26 - Jano1351 (napísal autor básne)
aha, takže ty vieš niečo o mojej osobe, čo ja neviem, neurážam sa, ale komentuješ báseň, ktorá má dva roky a ja nepatrím medzi tých ľudí, čo sedia na riti za kompom a celé dni nič nerobia...bez urážky(nemyslel som nikoho konkrétneho, čisto príklad)
29. 7. 2010 23:36 - Hunter-Kvaky
pohoda neurzaam sa pretoze ja som za pc hodinu denne a tato basen ma zaujala nazvom....nie casom
18. 9. 2010 22:09