Basnicky.sk

Tak dlho veľmi unavená,
stále nemôžem spať,
niečo je vo mne,
nikdy neodíde,
bojím sa,
stále je to tu,
opäť sa vracia,
pevne zviera moju dušu,
nenachádzam únik,
žijem bez riešenia,
nezmenená ma drží,
koluje mi v žilách ako droga.

Hrôzostrašná a desivá
temná túžba,
pri ktorej sa mi rozširujú zreničky,
to dobré zmizlo,
keď sme sa ako deti hrali,
naozaj to silno zabolelo,
som v minulosti,
ubližujem si.

Pripravená,
schod za schodom
v spomienkach
utekám pred životom,
stojím tam,
na vrchole najvyššom
a tých, čo som poznala
sú teraz mĺkvy,
ľahostajne na mňa hľadia
pohľadom hlúpym,
nikto sa ani nepohne,
len čakajú
čo sa teraz asi stane,
dvíhajú hore hlavu
na dievča na streche,
čo chce byť slobodné.

Už naozaj naposledy
pohybom zúfalým
hľadám záchranu,
ktorá mi dá pocit krídiel,
milovanú osobu,
všetko zlé s ňou zrazu zmizne,
z nočných môr spraví sny
a vráti krv do mojich žíl.

Nič.
Ako vždy
stojím nenápadne,
keď posledná slza spadne,
konečné vyslobodenie,
na perách cítim teplý dotyk,
bozkáva ma anjel smrti.