Basnicky.sk

Posmelá ulica, pozemné mrazy,
nič čudné by na tom nebolo,
nebyť tej letnej, horúcej krásy..


Ulicou žobrák potichu krivká, kráča,
na hlave čapica z krvavej látky,
v jednej ruke bakuľa, v druhej vtáča..


Usmiaty, nahluchlý, pozerá na zem,
nechápem, cupkám do kríka,
nech neruším mu kroky, viem..


..že je slepý, hoc obrazov už videl stovky,
bezbranne dotýkal sa slnka,
to mu dalo vienko, slepotu do aktovky..



Žobrák ako iný? Nie, tento je iný,
keď tento prechádza, kam venuje zrak ,všetko kvitne,
preto hyjenám tečú sliny..



Ten zrak , tie belasé oči a v nich toľká krása,
poď žobrák okolo môjho srdca,
poď žobrák, ty si moja spása..



Tie oči kamenné, tie oči jari, oči jesene,
milú, nenávidia, žiadajú lásku .
obetu, sú túžba, nechcene..