Basnicky.sk

“Slovo sa stalo synom, ale veta nebola dotiahnutá do konca”

Zostávalo mu len pár chvíľ. Ešte môže.
Bola tak blízko...
Zvovu sa ozvali výkriky a usedavý plač. Musí prekonať seba. Ale aké je ťažké vzoprieť sa osudu.
TERAZ! Vyrazil do kúta, kde bola opretá sekera. Priam žadonila po tom, aby ju použil. Už ochutnala pachuť krvi.
Podarilo sa!
Saphira bola asi prekvapená, že sa jej obeť o niečo pokúsila. Ale neprejavila žiadne známky strachu. Len sa pousmiala. Ten chlapec proti nej nemal žiadnu šancu.
Petrove prsty z celej sily zvierali zbraň v ruke. A čakali na impulz, aby mohli súdiť.
No na zabitie prvého človeka treba nabrať aj iné než odvahu a odhodlanie. A práve tieto sekundy zapríčinilo to, že sa situácia vyvinula inak než predpokladal.

“Modrá krv....”
“Áno, viem a pomôžem ti, ak mi sľúbiš jednu maličkosť,” napínala ma Saphira. Znova som si uvedomil aká je sexi. Takým zvláštnym zvrhlým spôsobom ma priťahovala.
Pomyslel som si, že keby si dala na mne záležať, určite by som jej sľúbil všetko. Prešla mi prstom po hrudi a usmiala sa.
“Dobre,” povedala, akoby mi čítala myšlienky. “Sľúb mi, že budeš Jonqu ignorovať, nech sa stane čokoľvek.”
Preglgol som. Toto nie, preblesklo mi hlavou. Ale Saphira sa pritúlila ku mne a keď som jej pozrel do očí, bol som jasný. Jej pohľad ma fascinoval. Poznala ma a ťahala za správne šnúrky.
“Sľubujem.” Cítil som Jonqin pohľad na svojom chrbte, ale neprinútil som sa na ňu pozrieť. Začul som ozvenu jej krokov. Odchádza. Potešil som sa na chvíľu. A márne som sa snažil presviedčať, že jej to zachráni život.
Potom mi to pošepkala kúsok od pier. A ja som pochopil. Odpoveď som poznal už dávno. Len som ju nedokázal stráviť. Áno, všetko zrazu dávalo zmysel. Aj ten vták. Aj jeho modrá krv ... Prepletali sa celým zadaním úlohy.
Saphira bola naozaj tou prvou.