Basnicky.sk

Srdce mi blčí,
v hlave mi hučí,
dušu mi to ničí.

Nemí výkrik sa zo mňa dere.
Niekto zamkol dvere.
Dvere ako soľ dôležité
sú v hustej tme skryté.

Dvere, čo spájajú ma so svetom.
Bez nich som vlastným väzňom.

Týraná vlastnými myšlienkami,
nekonečnými výčitkami...

Ktože mi pomôže?
Ktože sa zľutuje?
Kto ten kľúčik nájde?
Kto mi dodá nádeje?

Márne čakám,
žiaden lúč nezbadám.

Moje oči slepé sú.
Moje ústa nemé sú.
Moje uši hluché sú.

Ale moje srdce ešte žije,
nie som úplne bez nádeje.

Ja si na záchrancu počkám,
len neviem či sa ho vôbec dočkám...