Basnicky.sk

Ticho.
Lieta tu neustále,
také ospalé,
nevinné
ako kvety margarétiek,
sú špinavé
sivé lupene
nakreslené mojím smútkom,
ktorým hľadím nahým oknom
na cestu za cestou,
križovatku,
zložitú a ťažkú
a vlastnú tvár zmätenú
v zrkadle vidieť,
odráža ma vystrašenú
v lupeňoch sivých margarét.

Ich listy
vysušené bez vody
objímajú bezsenné noci
na hluchej ulici
plnej ľudí,
kde dav margarétiek húfom prúdi
pod lampami slepých svetiel
hľadajúcich pravý zmysel.

Zanechali ma sivú
rásť pri prašnej ceste,
pozerať sa v odraze dievčaťu
na križovatky vytúžené,
keď rosa zmyje,
čo ostalo nevedomé.

Zažiarili kvety biele.