Basnicky.sk

Sedím v kúte zbabelá a sama,
v duši strach, na srdci rana...
Rana, čo otvoriť ti oči má,
strach, čo podrazil mi kolená.

Zhasol si svetlo nad nami,
zakryl mi slzy krídlami...
Krídlami, čo chrániť ma mali,
slzy, čo šťastie mi vzali.

Roky sa skryli do neznáma,
spomienky zmrzli v ľad.
Dej, čo sa teraz odohráva
je skúška a pocit bez nálad.

Moja nádej utíchla v ozvene,
tvoja láska mi k nohám padla...
Vryme si city do zeme,
aby nám viera neochladla.

Ponorme si hlavu do hlbín ticha,
kde zíva tmavá vlhká noc,
cítim, jak sa nám kajá pýcha
a úplne nad nami stratila moc...