Basnicky.sk

Tajomná postava v chladnej noci,
s kapucňou prehodenou cez hlavu,
v ruke drží sprej a pri múry stojí,
cez ústa zaviazanú má šatku tmavú.

Chvíľami trhá sa, trošku váha,
no začne čosi tvoriť,
chce vyzliecť svoje city donaha,
bez povinnosti prehovoriť.

Stojí a sprejuje tvoje meno,
aby si nemohla zabudnúť,
ako ťa vždy chcel a sledoval nemo,
vždy keď mal na tvoju krásu chuť.

Pri tebe mal dar rozprávať príbehy,
maľovať ťa a prežívať každú krivku,
chcel aby si sa rozplývala od nehy,
ty si však myla iné brehy.

Už nikdy neuvidí tvoje oči,
nebude sa môcť dotknúť diela,
nemalo to takto skončiť,
vlastnými rukami vyletel z tela.