Plamienok nadeje mi pomali zhasina,
vacsiu sancu by som mal z navstevy kasina,
naco sa hrabem tam, kde tomu nerozumiem,
no musim vsak priznat, ze tie chvile nelutujem.
Boli krasne, vesele, niektore aj tazke
vlastne...vsetci poznate, ako to chodi v laske.
Samozrejme, ze bol by som rad, keby sa z plamienka stala vatra,
Prisla by si, dala mi bozk a ku mne si sadla.
To, co citim viem len tazko vysvetlit,
ked neviem co ma caka a z toho lana je len nit.
Nenavidim, ked proti tomu nemozem nic robit,
ostava mi cakat a potom mozno len hlavu sklonit.
Neviem ci sa mam smiat alebo plakat, ved zevraj nasa laska bola silna,velka,
nevadi, zvykol som si: ja,pero,zosit a postielka
Dátum vloženia 9. 3. 2005 15:36clarion
ale, ale.........
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2559
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti